Plynové kondenzačné kotly sa dnes bežne používajú na vykurovanie domácností a prípravu teplej vody. Pri ich montáži sa pozornosť prirodzene sústreďuje najmä na pripojenie plynu, vykurovaciu sústavu a odvod spalín. Rovnako dôležitou súčasťou inštalácie je však aj správne vyriešený odvod kondenzátu.
Hoci môže pôsobiť ako nenápadný technický detail, nesprávne navrhnutý alebo zanedbaný odvod môže spôsobiť problémy s prevádzkou kotla aj poškodenie jeho okolia. V článku si preto vysvetlíme, ako kondenzát vzniká, aké množstvo ho môže kotol vytvoriť, ako sa správne odvádza a čo treba zohľadniť pri jeho ďalšom spracovaní.
Ako vzniká kondenzát pri kondenzačných kotloch
Pri spaľovaní paliva v kondenzačnom kotli dochádza k tvorbe kondenzátu ako vedľajšieho produktu. Teplý spaľovací plyn obsahuje vodnú paru, ktorá pri prechode cez výmenník tepla kondenzuje a mení sa na kvapalnú formu. Kondenzát je v podstate voda zmiešaná s kyselinami a inými nečistotami, ktoré vznikajú pri spaľovaní.
Čo obsahuje kondenzát z kondenzačného kotla?
Kondenzát vznikajúci pri spaľovaní zemného plynu je kyslá kvapalina, ktorej hodnota pH sa môže meniť podľa paliva, konštrukcie kotla a podmienok jeho prevádzky. Nejde o koncentrovanú kyselinu, napriek tomu môže pri dlhodobom pôsobení poškodzovať materiály, ktoré nie sú proti kondenzátu odolné.
Potrubie a ostatné časti odvodu preto musia byť vyhotovené z materiálov povolených výrobcom kotla. Používajú sa najmä vhodné plastové materiály odolné proti kyslému kondenzátu. Nevhodné môžu byť niektoré kovové potrubia, nechránený betón alebo iné materiály citlivé na kyslé prostredie.
Koľko kondenzátu kotol vyprodukuje?
Množstvo kondenzátu závisí od aktuálneho výkonu kotla, spotreby paliva, teploty vratnej vykurovacej vody a od toho, ako intenzívne kotol práve kondenzuje. Pri priaznivých podmienkach môže domový kotol počas prevádzky vo vyššom výkone vytvárať niekoľko litrov kondenzátu za hodinu. Nejde však o stále množstvo vznikajúce počas každej hodiny prevádzky.
Nasledujúce hodnoty sú preto iba orientačným výpočtom pre obdobie, keď kotol skutočne pracuje pri uvedenom tepelnom zaťažení a dochádza ku kondenzácii:
Kondenzačný kotol vyprodukuje približne 1 l až 3,8 l kondenzátu za hodinu prevádzky. Toto množstvo sa môže líšiť v závislosti od typu kotla, jeho aktuálneho výkonu a prevádzkových podmienok – všeobecne platí, čím nižšia vratná teplota vykurovacej vody (pod rosným bodom spalín, cca 55 °C pre zemný plyn), tým je vyššia účinnosť a viac kondenzátu kotol vyprodukuje. (zdroj: OSTI/DOE, weil-mclain, ashraephilly)
Ako to odhadnúť presnejšie:
- Zemný plyn: ak sa para vyzráža, vzniká približne 0,10-0,16 l kondenzátu na 1 kWh spáleného plynu.
- Propán/propán-bután (LPG): približne 0,08-0,13 l/kWh.
Preto môžeme napísať orientačne:
- 6 kW (nízke modulačné zaťaženie): ~0,6-1,0 l/h
- 10 kW: ~1,0-1,6 l/h
- 15 kW: ~1,5-2,4 l/h
- 24 kW: ~2,4-3,8 l/h
Ako má byť vyhotovený odvod kondenzátu?
Kondenzát sa má prednostne odvádzať samospádom. Odtokové potrubie musí byť čo najkratšie, priechodné a vedené s nepretržitým spádom smerom k odpadu. Nesmie byť zalomené ani vytvárať previsnuté miesta, v ktorých by kondenzát zostával stáť.
Použitý materiál musí byť odolný proti kyslému kondenzátu a musí zodpovedať montážnemu návodu kotla. Presný priemer, potrebný spád a spôsob napojenia nemožno určiť jednou hodnotou pre všetky kotly, pretože jednotliví výrobcovia môžu požadovať odlišné vyhotovenie.
Sifón kondenzátu je dôležitou bezpečnostnou súčasťou kotla. Zabraňuje prenikaniu spalín cez odvod kondenzátu a pred uvedením kotla do prevádzky musí byť naplnený podľa pokynov výrobcu. Niektoré kotly vyžadujú, aby hadica kondenzátu nebola tesne a nepriedušne spojená s kanalizačným potrubím, ale ústila voľne nad vhodným odtokom alebo ďalším sifónom.
Odvod kondenzátu by sa nemal viesť vonkajším prostredím, ak hrozí jeho zamrznutie. Ak sa vonkajšiemu úseku nedá vyhnúť, musí byť navrhnutý s ohľadom na miestne teploty a požiadavky výrobcu. Samotná tepelná izolácia nemusí pri silnom mraze vždy postačovať.
Ak nemožno zabezpečiť gravitačný odtok, používa sa čerpadlo kondenzátu určené na tento účel. Čerpadlo musí mať dostatočný výkon a vhodnú odolnosť proti kondenzátu. Vhodné je použiť zariadenie so signalizáciou poruchy alebo bezpečnostným kontaktom, ktorý pri poruche zabráni pretečeniu kondenzátu.
Kedy je neutralizácia kondenzátu potrebná?
Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z. možno do verejnej kanalizácie vypúšťať iba odpadové vody, ktorých množstvo a miera znečistenia zodpovedajú jej prevádzkovému poriadku. Ak odpadová voda prekračuje najvyššiu prípustnú mieru znečistenia, podľa § 23 ods. 6 sa môže vypúšťať až po jej predčistení alebo inej vhodnej úprave.
Vyhláška č. 55/2004 Z. z. uvádza pre priemyselné a osobitné odpadové vody odporúčaný rozsah pH od 6,0 do 9,0. Kondenzát vznikajúci pri prevádzke plynového kondenzačného kotla je kyslý a jeho pH sa spravidla nachádza pod týmto rozsahom. Pred vypustením do verejnej kanalizácie sa preto musí vhodným spôsobom upraviť tak, aby spĺňal požadovanú hodnotu pH. Ak prevádzkový poriadok konkrétnej kanalizácie určuje prísnejšie podmienky, musia sa dodržať tieto podmienky.
Bežným spôsobom úpravy je neutralizátor kondenzátu. Obsahuje neutralizačnú náplň, najčastejšie na báze uhličitanu vápenatého, cez ktorú kondenzát preteká. Náplň zvyšuje jeho pH do požadovaného rozsahu. Úlohou neutralizátora je upraviť pH na hodnotu vhodnú na bezpečné odvádzanie.
Kondenzát je potrebné neutralizovať aj pred jeho odvádzaním do domovej čistiarne odpadových vôd alebo žumpy. Kyslé prostredie môže nepriaznivo ovplyvniť biologické procesy v čistiarni a dlhodobým pôsobením poškodzovať materiály, ktoré nie sú proti kyselinám odolné.
Neutralizačná náplň sa počas prevádzky postupne spotrebúva. Neutralizátor preto musí byť pravidelne kontrolovaný a jeho náplň dopĺňaná alebo vymieňaná podľa pokynov výrobcu. Súčasťou kontroly má byť aj overenie priechodnosti zariadenia a účinnosti úpravy pH.
Zhrnutie
Kondenzát z plynového kondenzačného kotla je kyslý a pred vypustením do verejnej kanalizácie, domovej čistiarne odpadových vôd alebo žumpy sa musí vhodným spôsobom upraviť. Bežným riešením je neutralizátor, ktorý zvýši pH kondenzátu do požadovaného rozsahu. Vyhláška č. 55/2004 Z. z. uvádza pre priemyselné a osobitné odpadové vody odporúčanú hodnotu pH od 6,0 do 9,0.
Samotný odvod musí byť vyhotovený z materiálu odolného proti pôsobeniu kondenzátu, vedený s nepretržitým spádom a pripojený spôsobom určeným výrobcom kotla. Sifón musí byť naplnený a funkčný, potrubie nesmie byť zalomené, upchaté ani vystavené riziku zamrznutia.
Kondenzát sa nesmie voľne vypúšťať na pozemok, do podzemných vôd ani svojvoľne odvádzať do dažďovej kanalizácie. Neutralizátor a odtokové potrubie sa musia pravidelne kontrolovať, pretože spotrebovaná náplň alebo upchatý odvod prestávajú plniť svoju funkciu.
Najčastejšie otázky o odvode kondenzátu z kondenzačného kotla
Musí sa kondenzát z kondenzačného kotla neutralizovať?
Áno, kyslý kondenzát sa pred vypustením do verejnej kanalizácie, domovej čistiarne odpadových vôd alebo žumpy musí upraviť tak, aby spĺňal požadovanú hodnotu pH. Bežným riešením je neutralizátor kondenzátu. Ak sa použije iný spôsob úpravy, musí preukázateľne zabezpečiť splnenie požadovaných parametrov.
Aké pH má mať kondenzát pred vypustením?
Vyhláška č. 55/2004 Z. z. uvádza pre priemyselné a osobitné odpadové vody odporúčaný rozsah pH od 6,0 do 9,0. Upravený kondenzát musí zároveň spĺňať podmienky prevádzkového poriadku konkrétnej verejnej kanalizácie.
Môže kondenzát po neutralizácii odtekať do kanalizácie?
Áno, ak bol vhodným spôsobom upravený, spĺňa požadované parametre a je odvádzaný cez správne vyhotovené potrubie do kanalizácie určenej na odvádzanie odpadových vôd. Do dažďovej kanalizácie ho nemožno svojvoľne vypúšťať.
Čo robiť, ak pri kotle nie je kanalizačný odtok?
Ak kondenzát nemožno odvádzať samospádom, použije sa čerpadlo určené na čerpanie kondenzátu. Čerpadlo musí byť odolné proti jeho pôsobeniu, mať dostatočný výkon a ideálne aj signalizáciu poruchy alebo ochranu proti pretečeniu. Použitie čerpadla nenahrádza potrebnú úpravu pH kondenzátu.
Môže sa kondenzát odvádzať potrubím vedeným vonku?
Vonkajšiemu vedeniu je potrebné sa vyhnúť, pretože kondenzát môže v zime zamrznúť a zablokovať odtok. Kondenzát sa zároveň nesmie voľne vypúšťať na pozemok alebo nechať vsakovať do pôdy. Ak je vonkajší úsek potrubia nevyhnutný, musí byť odborne navrhnutý a účinne chránený proti zamrznutiu.
Autor: Milan Homola, revízny technik plynových zariadení
Som odborník s dlhoročnou praxou v oblasti revízií, montáží a poradenstva v plynárenskom sektore. V článkoch, ktoré píšem, sa opieram o reálne skúsenosti z terénu, odbornej praxe a o aktuálne platné zákony, vyhlášky, normy a TPP. Vo svojej práci kladiem dôraz na precíznosť, bezpečnosť a zodpovedný prístup ku každému zákazníkovi.
Foto: Freepik, úprava RT-HOMOLA
